Termín výsadby zemiakov volíme v závislosti od klimatických podmienok a podľa stavu pôdy.  Záleží predovšetkým na vlhkosti pôdy, pri jej spracovaní sa nemajú tvoriť hrudky a zemiaky sa pri jej výsadbe nemajú “zamazať”.  Pôda by mala byť už prehriata a teplota pôdy pri výsadbe by nemala byť nižšia ako 8 °C.

Zemiaky majú radi kyprú, prevzdušnenú pôdu, ktorá je dobre priepustná. Ideálnym typom pôd sú piesčito hlinité pôdy s vysokým obsahom organických látok. Piesčité pôdy, ktoré nezadržujú vľhkosť sú vhodnejšie skôr pre skoré odrody, treba pri nich dbať na pravidelné zavlažovanie a hnojenie. Pokiaľ ide o kyslosť, zemiakom vyhovujú pôdy s pH medzi 4,5-7,5 , pričom ideálny rozsah je medzi 5,5-6.

V porovnaní s inými plodinami majú zemiaky v relatívne krátkom časovom období vysokú produkciu rastlinnej hmoty. Aby sa dosiahli vysoké výnosy, je potrebné zabezpečiť dostatočné množstvo živín počas celého biologického cyklu plodiny. Zemiaky majú zvýšené požiadavky na výživu, aby pokryli rast koreňov, výhonkov ako aj tvorbu a zväčšenie hľúz.

Február je mesiac, kedy je vhodné začať sa zaoberať výberom sadbových zemiakov. Sadbové zemiaky bývajú dostupné už koncom februára, začiatkom marca.

Často sa naskytuje otázka, či je vôbec nutné kupovať novú sadbu alebo stačí nasadiť zvyšky z predošlej úrody? Prečo nenasadiť vrecko konzumných zemiakov zo supermarketu – je to 4 až 5 krát lacnejšie ako nákup novej certifikovanej sadby. Hoci je to možné, s výsledkom by ste nemuseli byť vôbec spokojní.

Dôvodom prečo použiť certifikované sadivo namiesto konzumných zemiakov z obchodu, je že certifikovaná sadba bola vypestovaná za účelom ďalšieho množenia a teda zodpovedá určitému predpismi stanovenému biologickému stavu. Tým, že bola pestovaná v sterilnej pôde, neobsahuje žiadne vírusy, nematódy alebo plesne, ktoré by ste si jej ďalším pestovaním mohli preniesť na novú úrodu alebo do pôdy na záhrade. Konzumné zemiaky bývajú tiež často ošetrené proti klíčeniu. Pestovaním certifikovanej sadby dosiahnete podstatne vyšší výnos a kvalitatívne zaujimavejšiu úrodu, s vyššou odolnosťou voči chorobám.

Zemiak alebo Solanum Tuberosum, je štvrtá najvýznamnejšia plodina hneď po ryži, pšenici a kukurici. Inkovia v Peru boli prvý národ, ktorý začal s kultiváciou tejto plodiny už okolo roku 8000 p.n.l.

Keď v roku 1536 španielskí dobyvatelia dobyli Peru a hľadali zlato, objavili tento pokrm a do kroniky zaznamenali, že sa varia podobne ako gaštany ale chutia inakšie. Pred koncom 16 storočia rodiny baskitských námorníkov začali s pestovaním tejto plodiny na severnom pobreží Španielska. Sir Walter Raleigh priniesol túto plodinu do Írska v roku 1589 a začal ju pestovať v blízkosti Corku. Od toho momentu trvalo priližne 4 desaťročia, kým sa začali zemiaky šíriť aj do zvyšku Európy.

Zdravý životný štýl a s ním spojené stravovacie návyky nás vedú k prehodnoteniu pôvodnych základných surovín. Je zaujímavé sledovať ako sa tento trend premieta aj do jednej z najzákladnejších potravín na svete - zemiakov. S nižšou konzumáciou mäsa, ľudia hľadajú alternatívu v zelenine a tak prirodzene rastie dopyt aj po jej najrôznejších variáciach a odrodách.